Poviedka I.Kapitola VI.Pokazené brzdy

18. března 2011 v 7:17 | Dul1604 |  Diego y Roberta-poviedky
Štvrtý toto mal biť posledný ale dám vám sem do desiatky.




Keď sme prišli do školy šli sme do triedy.José a Lupita sa hneď začali vypytovať ako bolo.Povedala som len:,,Zle ako mohlo biť s veľkým Bustamantem."Zazvonilo tak sme sa nestihli ani dorozprávať.Večer sme im všetko vyrozprávali.Potom sme si zahrali karty a o niakej jedenástej sme šli spať.Každý samozrejme do svojej izby.Ráno keď som sa vrátila s raňajok bol v mojej izbe Diegov otec.,,Ahoj Roberta ako sa máš.",,Dobre vy sa pochváľte.",,Ujde to chcem ti len povedať že o našom malom stretnutí Diego nevie a chcem aby to tak aj bolo.",,Tak to vás sklamem lebo ja pred Diegom tajomstvá nemám.",,Jedno vám neublíži chcem ti len povedať aby si sa na Diega moc nepripútala lebo to s tebou nemyslí vážne si len jeho malý rozmar.Len toľko som chcel zatiaľ sa maj.",,Dovidenia."Konečne odišiel pomyslela som si keď konečne vypadol.Na obede sme sa zas všetci pekne zišli.Ja Diego José Lupita Thomas a Giovanni.Rozprávali sme sa ale o mojom dnešnom stretnutí som radšej mlčala.Po obede som šla na nákupy sama lebo som chcela premýšľať vzala som si auto mojej mamy.Ako som išla po ceste rozmýšľala som nad tým čo povedal Bustamante to že to Diego so mnou nemyslí vážne.Poznám Diega a viem že by toho mohol biť schopný ale čo potom znamenajú tie jeho bozky a objatia.Keď som sa prebrala s premýšľania zistila som že idem veľmi rýchlo.Dupla som na brzdy no nič sa nestalo.Skúšala som to znova no nič.Až nakonic som spanykárila.Tatiaľ som to zvládala.No zákrutu som nezvládla vletela som do priekopy a narazila si hlavu o volant auta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama