Poviedka I.Kapitola IV.Nečakané prekvapenie

18. března 2011 v 7:13 | Dul1604 |  Diego y Roberta-poviedky
Tu je druhý.




Ja som mu na to len toľko.,,Áno konečne sa ti uráčilo sa ukázať.",,Prepáč ale musel som ešte nieČo zariadiť."a usmial sa na mňa.,,Aha tak prepáč.",,Ale nie naozaj nehnevaj sa na mňa to naozaj nechcem.",,Nehnevám sa na teba ale keď niekdo zdrhne hneď po tom čo niekoho pobozká človek si to môže vysvetliť všeliako hľadala som ťa všade.",,Áno?ale to hľadanie stálo za to mám pre teba prekvepenie."Bola som veľmi netrpezlivá aké mi dá asi prekvapenie po tom čo zdrhol ako sliepka.Asi to budú niake kvety alebo čo.Zobral ma do mojej izby.Tak toto som naozaj nečakala.,,E Diego načo ideme prosím ťa do mojej izby?",,Počkaj a dozvieš sa."Aha takže on zdrhne a keď sa o pol noci vráti tak ma zoberie do mojej izby.Keby nás tu tak vymákol Gaston máme vyhadzov zo školy.Spomínaj čerta a je tu.Gaston kontroloval izby.Keď ho Diego počul tak sme ešte stáli pred dverami do mojej izby.Gaston sa už blížil a nás nič nenapadalo až v zápätí ma napadlo:,,Diego vlez do mojej izby bež hore a schovaj sa do niakej skrine bež!"Keď bol už Diego v mojej izbe zabavenie Gastona ostalo na mne.Zrazu ma napadlo že by som mohla záhadne odpadnúť.,,Pardoová,Pardoová."Kričal na mňa Gaston z diaľky ako mohol vedieť že som tu keď ma ešte ani nevidí.Viac som nerozmýšľala a zvalila som sa na zem.Keď bol Gaston už pri mne stále kričal moje meno teda skvôr priezvisko.Zodvihol ma a niesol ma na ošetrovňu to som však nemohla dovoliť lebo by zistili že mi nič není a že som to len hrala.Náhle som sa prebudila v Gastonovom ,,náručí."Keď som sa prebrala povedal:,,Pardoová ste v poriadku.",,Áno mohli by ste ma už pustiť?",,Áno mohol ale na ošetrovňu pôjdete.",,Nie už mi je lepšie a musím ísť za mamou má niake problémy.",,Tak dobre choďte ale dávajte si pozor.",,Jasné to ja vždy."Keď už konečne Gaston odišiel šla som za Diegom.,,Tak čo boli ste tam niak dlho.",,Prepáč ale musela som niako záhadne odpadnúť a čo sa týka teba rozhádzal si mi skriňu.",,Prepáč ale naozaj som sa bál.",,Dobre to je jedno čosi chcel a mohol by si zasvietiť.",,Jasné."Keď zasvietil neverila som vlastným očiam.Na posteli bolo veľké srdiečko z lupeňov červených ruží na zemi okolo postele boli sviečky.Bola to nádhera.Po chvíli som sa spamätala,,Diego ja neviem čo mám povedať.",,MiláČik nemusíš hovoriť vôbec nič chcem sa ťa niečo spýtať môžem?",,Ty môžeš vždy.",,Tak idem na to.Chcela by si to so mnou skusiť?"od šťastia som sa pousmiala,,Umm stačí ti jednoduchá odpoveď?",,Stačí.",,Milujem ťa."tuho som ho objala a pobozkala.Bozky mi vášnivo opätoval.,,Milujem ťa."povedal a viac som ani počuť nepotrebovala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama